Od roku 2003

Prvý web som spravil v roku 2003. Odvtedy ich boli stovky — firmám, e-shopom, ľuďom, čo potrebovali niečo, čo funguje.

Z tých webov dnes väčšina nebeží. Firmy skončili, majitelia predali, domény vypršali. Keď som si nedávno prechádzal starý zoznam klientov, viac než polovica domén už neodpovedala. Chvíľu to mrzí, potom si človek uvedomí, že tak to má byť: web nie je pomník. Je to nástroj. Keď skončí firma, skončí s ňou aj on.

Čo mi z tých rokov ostalo, nie sú weby. Sú to veci, ktoré sa opakovali tak dlho, až som ich prestal robiť ručne. Najprv skripty, potom nástroje, dnes systémy, ktoré obsah vytvoria, skontrolujú a zverejnia samy.

Umelá inteligencia je v tom nástroj, nie hlavička. Nezaujíma ma, ako sa volá model — zaujíma ma, čo z neho vypadne a či to obstojí. Preto má u mňa posledné slovo vždy človek. To sa za dvadsať rokov nezmenilo a nemyslím si, že sa zmení.

Za tie roky som sa toho naučil viac, než by ma naučila akákoľvek škola. A ako tie projekty jeden po druhom odchádzali, čoraz silnejšie ma to ťahalo postaviť niečo vlastné — niečo, čo neskončí cudzím rozhodnutím.

Teraz je ten čas. Väčšinu dní venujem vlastným projektom a je to prvýkrát, čo mi tá práca patrí celá.

Neznamená to, že mám zavreté dvere. Keď má niekto zaujímavú ponuku, rád sa na ňu pozriem pri káve. Len už neberiem všetko.